Tradičný

Hlási sa ku kresťanstvu, ale má malú alebo žiadnu túžbu duchovne rásť.

„Za kresťana sa považujem celý svoj život, ale nesnažím sa nejako prehlbovať svoj vzťah s Bohom.“

Tradičný veriaci sa síce označuje za kresťana, no nesnaží sa rásť vo svojom vzťahu s Bohom. Pravdepodobne si ani nemyslí že kresťanstvo je o poznávaní Boha. V minulosti mohol byť vo fáze Rastúci a navonok možno praktizuje určité kresťanské zvyky (napríklad sa modlí za svoje zdravie alebo chodí na Vianoce do kostola). Nemá však motiváciu zapájať sa do kresťanského spoločenstva, čítať si Bibliu či inak duchovne rásť.

Dáta odhaľujú štyri varianty tejto fázy: Tradičný – kultúrne, Tradičný – moralisticky, Tradičný – nepraktizujúci a Tradičný – rezervovaný. Každá z týchto podskupín má svoje špecifiká.

Ak je niekto v kategórii Tradičný – kultúrne, kresťanstvo vníma najmä ako súčasť svojej kultúrnej alebo rodinnej identity. Vieru praktizuje najčastejšie prostredníctvom tradícií a sviatkov. Snaží sa byť dobrým človekom, no momentálne sa nezameriava na svoj duchovný rast.

Tradičný – moralisticky znamená, že tento človek má pevné morálne presvedčenia a chce konať správne. Môže mať záujem o duchovný rast, no chýba mu motivácia. Cíti zodpovednosť byť dobrým príkladom pre iných a často prejavuje silnejší duchovný záujem než iní tradiční veriaci.

Do skupiny Tradičný – nepraktizujúci patria ľudia, ktorí sa síce stále označujú za kresťanov, no ich náboženská identita už nie je prepojená s cirkvou či osobnou vierou. Náboženstvo môžu vnímať ako niečo z minulosti či z detstva a často sa cítia byť vzdialení od Boha alebo sklamaní z cirkvi.

Ľudia vo fáze Tradičný – rezervovaný prejavujú veľmi malý duchovný záujem. Niekedy sa zúčastňujú bohoslužieb alebo náboženských aktivít, aby vyhoveli rodine či priateľom, no voči cirkvi majú skôr negatívny postoj a považujú ju za nepotrebnú. V porovnaní s ostatnými podskupinami sa ľudia v tejto podkategórii vedomejšie vyhýbajú duchovnému rastu.

Čo o sebe hovoria Tradiční veriaci

„Snažím sa žiť ako dobrý človek s dobrými morálnymi zásadami a vštepovať tieto hodnoty aj svojim deťom.“

„Keby som chcel duchovne rásť, urobil by som to bez problémov. Nič mi v tom nebráni – len to, že o to nemám záujem.“

„Kedysi som svoju vieru praktizovala viac, najmä kvôli cirkevnej škole. Nieže by som menej verila... len sa teraz menej zapájam.“

„Robím pre ľudí dobré veci a vždy som ochotný pomôcť. Mám pocit, že práve takto praktizujem svoje náboženstvo.“

„[Byť kresťanom] súvisí s tým, ako sa správame k iným — s rešpektom. Taký bol aj Ježiš.“

„Nechcem nikomu vnucovať náboženstvo… Pre mňa je to osobná záležitosť, ktorá sa týka len mňa a mojej rodiny.“

„Mám pocit, že moja veková skupina nepovažuje cirkev za dôležitú súčasť svojho života. Keď sme vyrastali, zdalo sa, že všetci chodili do kostola, no tí istí ľudia tam dnes už nechodia. Neviem prečo – možno je to staromódne, nudné alebo máme zaujímavejšie záväzky. Z čias, keď sme sedeli v kostole, v nás nezostala nejaká hlboká a intenzívna viera.“

V skratke

Považujú sa za kresťanov, ale aktívne sa nezapájajú do cirkvi ani kresťanského spoločenstva.
Túžia byť dobrými ľuďmi a konať, čo je správne, ale robia to z vlastných síl, nie cez Ducha.
Môžu navonok vykonávať nejaké náboženské úkony, ale momentálne nerastú vo viere.
Nemajú veľký záujem stretávať sa s inými kresťanmi.

Bližšia charakteristika

Dobrý človek

Kresťanstvo im pomáha byť dobrým, morálnym človekom, ktorý má úctu k iným – a tam to pre nich končí.

Evanjelizácia a učeníctvo

Drvivá väčšina tradičných veriacich nikdy nezdieľala svoju vieru ani neviedla iných v učeníctve. Mnohí nevedia definovať evanjelizáciu ani učeníctvo a väčšina sa domnieva, že evanjelizácia je nesprávna a že pokus niekoho viesť v učeníctve by nedopadol dobre.

Záujmy

Dva hlavné záujmy tradičných veriacich sú často osobný rozvoj a zlepšovanie duševného zdravia.

Identita

Ich bežný postoj je: „Vždy som bol kresťanom“. Väčšinou si nespomínajú na konkrétny moment, keď sa rozhodli stať kresťanmi. Za začiatok alebo dôležitý míľnik na svojej ceste viery považujú krst, birmovku či konfirmáciu. Kresťanstvo vnímajú ako súčasť svojej identity, nie nevyhnutne ako vieru.

Praktizovanie viery

Väčšina tradičných veriacich určitým spôsobom praktizuje svoju vieru. Môžu sa modliť alebo pomáhajú chudobným, niektorí čítajú Bibliu či navštevujú kostol. Nie je však zjavné, že by tieto aktivity mali zásadný vplyv na ich život.

Bývalý rast

Mnohí tradiční veriaci boli v minulosti vo fáze Rastúci – najčastejšie z podkategórie Tradičný – moralisticky. Väčšina ľudí z podkategórie Tradičný – nepraktizujúci sa do štádia Rastúci nikdy neposunula.

Pocit stresu

Najčastejšie prežívanou emóciou naprieč všetkými podskupinami tejto fázy je v súčasnosti stres –najčastejšie však v podskupine Tradičný – nepraktizujúci.

Kam a prečo sa posúvajú

Pravdepodobnosť zotrvania

Je veľmi pravdepodobné, že v tomto štádiu zostanú dlhodobo kvôli apatii – pokiaľ ich niečo nevyvedie z pasivity a nepodnieti k rastu.

Prechod do fázy Zapojený

Tradiční veriaci sa presúvajú do fázy Rastúci najčastejšie to vďaka týmto faktorom: čítanie Biblie, modlitba, životné skúšky, zvedavosť alebo túžba po učení a zmysluplnom kresťanskom spoločenstve, vrátane zapojenia sa do cirkvi.

Návrat z fázy Rastúci

Mnohí bývalí veriaci z fázy Rastúci sa vracajú do fázy Tradičný v dôsledku negatívnych životných okolností, straty dôležitého vzťahu alebo preto, že pripisujú väčšiu prioritu iným veciam než duchovným.

Prechod do fázy Nejasný

Ľudia vo fáze Tradičný sa môžu presunúť do fázy Nejasný následkom toho, že začnú spochybňovať svoju vieru. Často je to dôsledok prežívania skúšok, stretu s alternatívnymi svetonázormi alebo nesúhlasu s tým, čo vidia v kresťanstve či v cirkvi.

Posun k fáze Zapojený

Nie je to časté, ale niektorí ľudia z fázy Tradičný sa presúvajú rovno do fázy Zapojený do misie tým, že začnú svedčiť o svojej viere. Najčastejšie sa to deje v mladom veku alebo krátko po tom, čo uveria, keď sprevádzajú svojich rodičov či iných kresťanov pri evanjelizácii. Týmto jednotlivcom však zvyčajne chýba pevný základ potrebný na to, aby v štádiu Zapojený zotrvali dlhodobo.

Keď narazíš na človeka, ktorý sa označuje za kresťana, citlivo a empaticky sa ho opýtaj: „Aké sú hlavné dôvody, pre ktoré sa považuješ za kresťana?“ Ak jeho odpoveď spočíva najmä v tom, že sa narodil do kresťanskej rodiny, prejav záujem a snaž sa zistiť viac o tom, ako jeho viera osobne ovplyvnila jeho život.
Hlavným znakom tejto skupiny je nedostatok túžby duchovne rásť. Pokús sa zistiť prečo. Je to kvôli nude, nesprávnemu pohľadu na kresťanstvo alebo na Boha, osobným zápasom, problémom s cirkvou, alebo kvôli niečomu inému?
Premysli si stratégie, ktoré ti pomôžu prekonať prekážky, ktoré odhalíš.

Pamätaj, že táto mapa je o tom, ako ľudia identifikujú seba samých. To znamená, že ľudia v tejto fáze nie vždy rozumejú evanjeliu a nevedia si spomenúť na nejaký jasný bod v čase, keď sa rozhodli nadviazať osobný vzťah s Ježšom.
Môže sa stať, že používate rovnaké slová, ale nemyslíte tým to isté. Mnohí vyrastali v cirkevnom prostredí, takže poznajú tie správne slová a odpovede. To ťa môže zmiasť počas toho, ako sa im budeš snažiť porozumieť.
Zdôrazňuj, že milosť a viera sú dôležitejšie než skutky. Nesnažíme sa o to, aby ľudia jednoducho zmenili svoje správanie. Chceme sa dotknúť ich srdca, čo ich môže motivovať k skutočnej zmene života.
Ľudia v tejto fáze môžu byť veľmi otvorení, ak ťa vnímajú ako „spoluveriaceho“, ktorý im môže pomôcť. Naopak, môžu byť aj nepriateľskí, ak ťa vnímajú ako hrozbu pre ich predstavu „kresťanstva“. Tvoj prístup a spôsob komunikácie môže rozhodnúť, ktorý z týchto postojov prevládne.

Pokusy, stratégie a štúdie

Riešenia a zdroje, ktoré boli vytvorené alebo použité na lepšie pochopenie alebo oslovenie tohto publika:
po odoslaní žiadosti tu môžeš pridávať vlastné položky.